reklama

Krajina „pro forma“

Máte niekedy ten pocit, že veci ktoré vidíte nie sú reálne a neviete si vysvetliť, prečo tu vlastne sú?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Niektoré skutočnosti pôsobia ako obrovský balvan, ktorého sa nevieme zbaviť. Ten balvan je ľudské svedomie, pocity úzkosti, strach a nevysvetliteľná túžba utiecť pred zodpovednosťou, či hodiť zodpovednosť na iných ľudí. Už dlhšie sa zamýšľam nad kadejakými spoločenskými neduhmi , pričom mi napadol jeden notoricky známy fakt: Na Slovensku sa mnoho vecí robí len formálne – alebo ľudovo povedané „pro forma“. Čo to v praxi znamená? Krutá pravda hovorí, že pre davy nie je dôležité, ako sa veci robia, stačí len, že sa urobia. Pritom si môžeme spomenúť na rôzne orgány a komisie, ktoré fungujú len formálne, no prakticky nič nerobia. Je to ako novopostavená telocvičňa bez odvetrania. Cvičiaci v nej nemôže podať stopercentný výkon. Formálne sa vydá nejaké vyhlásenie o odsúdení zločinu, no jeho odhalenie ďalej prestáva byť dôležité. Alebo niekto dostane diplom, no nepamätá si názov záverečnej práce, nie to ešte jej obsah. Ukážu sa akési čísla o klesajúcej nezamestnanosti a raste makroekonomiky, no napr. o problémoch zdravotníctva a školstva sa zanovito mlčí. Zriadi sa napríklad Oddelenie na boj proti extrémizmu, no extrémizmus paradoxne narastá. Vytvoria sa výzvy na projekty pre podporu začínajúcich podnikov v regiónoch, no znevýhodňujú a diskriminujú sa iné subjekty. Oznámi sa boj proti korupcii, ktorá však ďalej „prekvitá“ a dostáva sa úplne všade ako mor. Takéto „nedokonalosti“ dokáže vo svojej ambicióznosti zatieniť len IDEOLÓGIA v podobe systému takzvaného „odfajkovania“: Dávajú sa jednoducho fajočky za to, čo sa formálne urobilo, no nikto už potom neskúma účinok vykonaných krokov. Akoby ich dopad na fungovanie spoločnosti bol irelevantný. Nebezpečné je, že sa robí niečo, čo neprináša žiaden efekt práve pre účel, na ktorý sa daný zámer vykonáva. Zostanú zväčša len výhovorky, polopravdy a nezodpovedané otázky. Ignorujú sa fakty, pretože stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou. Zaujímavé by však bolo spýtať sa, či si ľudia uvedomujú, ako si svojou ľahostajnosťou, pasivitou, či ignoranciou voči faktom pod sebou pília obrovský konár, ktorý by z pohľadu do blízkej budúcnosti dokázal spôsobiť obrovské materiálne a mentálne škody. Vie bežný človek, že ak sa uspokojí s neúplnou odpoveďou, nabudúce už nemusí dostať žiadnu? Asi by bolo vhodné otvorene povedať, že ak sa človek oddá priemernosti, povrchnosti a nedoťahovaniu podstatných vecí do konca, minulosť ho dobehne skôr, ako na ňu začne spomínať. Lebo preferovanie formy pred obsahom sa môže javiť zdanlivo výhodné a pohodlné, no nedokáže posúvať ľudského ducha ďalej. Bhutánsky kráľ raz vyhlásil, že hospodársky rast nemusí nutne viesť k spokojnosti a že viac ako „hrubý domáci produkt“ ho zaujíma „hrubé národné šťastie“. A čo zaujíma na Slovensku nás? Mať množstvo titulov, či titulovaných, no neschopnosť riešiť výzvy, alebo menej titulov a prinášať viac racionálnejších riešení? Mať v sebe viac sebareflexie, prípadne schopnosti predvídať udalosti?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Minulosť a prítomnosť jasne ukazuje, že zmena k lepšiemu môže prísť len zdola, od ľudí. Samozrejme, že iba od uvedomelých a vzdelaných ľudí. Ak sa budú pýtať, dožadovať sa odpovedí, domáhať sa svojich práv a neutekať pred problémami, dokážu spustiť očakávaný prúd zmien. No zároveň by som nerád vytváral sebaklam : Áno, odvaha môže naraziť aj na riziká a odpor. Úprimne, aj ja mám obavy – hlavne z pasivity, egoizmu, pomstychtivosti, elitárstva, klamstiev, autoritárstva, chamtivosti, extrémizmu, šovinizmu, no hlavne z nepoučiteľnosti a tendencie ľudí opakovať tie isté chyby z minulosti. Kiež by zdravý rozum a racionálne uvažovanie zvíťazil nad emóciami a pudovým konaním. Áno, takéto rozhodovanie je možno ťažšie a namáhavejšie, stojí viac času, no zároveň dokáže ušetriť čas pri potenciálnom naprávaní vzniknutých škôd. Ekonomických, právnych, morálnych, či spoločenských.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tejto krajine želám, aby v nej zostávalo čo najviac šikovných a vzdelaných ľudí. Aj takých, ktorých už stratila počas totalitných režimov počas monarchie, fašistického slovenského štátu, či komunistickej ČSSR. Niečo podobné zažilo aj nacistické Nemecko, ktoré národný socializmus počas jeho neslávnych rokov pripravil o kvalitných vedcov a po vojne muselo vynaložiť nemalé úsilie na to, aby sa opäť dostalo do svetovej elity krajín so špičkovou vedou a výskumom.

Mladým ľuďom prajem, aby mohli úspešne realizovať svoje plány, zámery a projekty a aby ich úspech nezávisel len od toho, či majú kontakty na správnych miestach. Prial by som im, aby jedinou motiváciou štúdia na vysokej škole nebolo len získanie diplomu a aby robili naozaj to, čo robiť chcú a vedia. Aby sa tešili pevnému zdraviu a aby sa dokázali o svoje zdravie, ako aj kvalitu telesného a duševného života sami postarať. Prial by som im, aby sa nemuseli hanbiť za seba, svojich krajanov a svoju vlasť v zahraničí a aby sa nedopustili takých chýb, ktoré by raz svojim nasledovníkom nevedeli vysvetliť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Povedzme a ukážme im preto teraz, že „žiť“ neznamená prežívať a že aj zjavne pekná a ľúbivá forma bez racionálneho obsahu nemá dlhú šancu na prežitie.

Jozef Štefčík

Jozef Štefčík

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Pracujem ako vysokoškolský učiteľ Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu