Slovinsko – malá inšpiratívna krajina, ktorú sa oplatí vidieť

Autor: Jozef Štefčík | 25.8.2013 o 19:40 | (upravené 25.8.2013 o 20:04) Karma článku: 5,40 | Prečítané:  1415x

  A je to tu. Naše „najchladnejšie leto za posledných dvesto rokov", ktoré ma tento rok neskutočne bavilo, sa pomaly blíži ku koncu a ja by som sa rád podelil o svoje krátkodobé výletné dojmy, aké vo mne jeho horúce dni natrvalo zanechali.  

Radenci, Sava HotelsRadenci, Sava HotelsJozef

 

Už veľmi dlho som sa chystal navštíviť krajinu, ktorú si vo svete často zamieňajú so Slovenskom. Tento zámer sa mi podaril počas dvojtýždňovej pracovnej cesty v Slovinsku. Priznám sa, že som nemal príliš veľké očakávania a skôr som si (asi aj kvôli jednému písmenu v názve) túto krajinu bývalej Juhoslávie predstavoval ako Slovensko. Musím však priznať, že napriek mnohým podobnostiam so Slovenskom som bol príjemne prekvapený  milými ľuďmi, úžasnou  atmosférou počas letného festivalu LENT v Maribore s množstvom turistov, výborným jedlom a vínom. Rovnako ma príjemne prekvapila aj dopravná infraštruktúra. Malé Slovinsko, cez ktoré autom prejdete hravo  až na pobrežie do 3 hodín, má vybudované kvalitné diaľnice, ktoré  však pre našinca  nie sú  veľmi lacné. Týždenná  diaľničná známka stojí 15 eur, mesačná 30 eur a ročná až 95 eur. Týmto poplatkom sa dá samozrejme vyhnúť, ak idete napr. do Mariboru, ktoré je od rakúskych hraníc vzdialené asi 20 kilometrov,  po obyčajnej ceste. V tom prípade však treba počítať, že cesta od rakúskych hraníc má výrazne horšiu kvalitu, je na nej množstvo výtlkov a jám. Napriek vyšším cenám za diaľnice sa oplatí túto krajinu navštíviť, lebo ponúka nielen 46 km morského pobrežia, ale aj architektonicky skvostné mestá ako napr. Maribor, Ljubljana, Lente, či Portorož a Piran na pobreží Jadranského mora, či veľmi pekný vidiek s malebnými horami a lúkami, ktoré sú ozajstnou pastvou pre oči pre každého milovníka prírody. Niektoré lokality mi nápadne pripomínali miesta na strednom Slovensku. Rozhodne sa oplatí navštíviť hlavné mesto Ljubljanu a určite Maribor, ktoré bolo v roku 2012 Európskym hlavným mestom kultúry.

Okrem mestskej letnej atmosféry môže byť pre milovníkov dobrého vína zaujímavá návšteva vinohradu Meranovo v Limbuši pri Maribore, ktoré obhospodaruje Fakulta poľnohospodárstva Univerzity v Maribore. Navyše, oblasť severného Slovinska je známa svojou vinohradníckou tradíciou a veľmi dobrými klimatickými a geologickými podmienkami na pestovanie viniča.  Pútavé je aj kúpeľné mestečko Radenci, kde sa dajú ochutnať miestne špeciality, v ozdravnom stredisku Zdravilišče Radenci je možné prostredníctvom informačných brožúr, či filmu získať informácie o prírodnom prameni, z ktorého sa produkuje  minerálna voda a napokon sa okúpať v termálnom kúpalisku s liečivými účinkami. Zo známeho prameňa sa vyrába známa minerálka „Radenska", ktorá je v celej krajine veľmi známa. Pre nadšencov cyklistiky ponúka Slovinsko množstvo cyklistických chodníkov, aké na Slovensku určite nenájdete.

Čo dodať? Slovinsko je síce v mnohých aspektoch podobné Slovensku, ľudia sú  tam rovnako pohostinní a upevňujú si rodinné tradície ako my na Slovensku, no na druhej strane sú Slovinci podobne ako Slováci aj utiahnutí a zdržanliví. Od zahraničných a domácich študentov som dokonca počul názor, že Slovinci bývajú tiež závistliví na druhých (možno ako Slováci). Či je to pravda, alebo nie, faktom je, že dvojmiliónový slovinský národ má bohatú históriu, v ktorej môžeme nájsť isté paralely aj so Slovenskom. Sú nimi napr. Rakúsko-Uhorská monarchia, či federácia Juhoslovanskej socialistickej republiky až po jej rozpad. Na druhej strane máme dosť spoločných negatív, či už zlý ekonomický rating, vysokú mieru korupcie, zadlženosť, atď. Napriek tomu si na základe toho, čo som videl stále netrúfam povedať, že Slovensko je pre Slovinsko rovnocenným partnerom. Mám na to aj jeden prozaický dôvod, akým je jednoducho odmena za prácu, ktorá je v Slovinsku niekoľkonásobne vyššia, než na Slovensku.  Ak chceme na Slovensku neustále niečo bilancovať a biť sa do pŕs, mali by sme si nielen položiť otázku, prečo je to tak, ale konečne nájsť riešenia problému životnej úrovne, ktoré už tak dlho poznáme a vieme ich pomenovať. Pravda je krutá: Aj pre Slovincov sme stále chudobní priatelia. A to napriek tomu, že máme toho toľko spoločného.

Zo Slovinska mám však aj jednu negatívnu skúsenosť počas návštevy všeobecného lekára. Po prvých dňoch pobytu  som dostal virózu, zápal hrdla a kašeľ a išiel som k najbližšiemu lekárovi. Samozrejme, podľa predpisov som musel predložiť európsku zdravotnú kartu poistenca, no ochota pani doktorky vyšetriť ma bola veľmi slabá. Po nekonečnom čakaní ma s nevôľou ošetrila, pričom mi predtým vysvetlila, že „cudzincov" neošetruje. Dokonca vôbec nevyvíjala ani najmenšie úsilie, aby sme si vzájomne porozumeli. Nechcela komunikovať v žiadnom svetovom jazyku (ktorý určite ona aj jej prítomný mladý praktikant ovládajú). Našťastie je slovinčina jazykom blízkym slovenčine a napokon sme sa nejako dohodli. Návšteva slovinského zdravotníckeho zariadenia bola asi jediná situácia, kedy som s blaženosťou zaspomínal na Slovensko, či iné krajiny EÚ, v ktorých som mal tú česť byť v rukách lekára.

Počas exkurzie v kúpeľnom meste Radenci som sa chvíľu rozprával s manažérom hotela, ktorý mi potvrdil, že Slovensko a Slovinsko vo svete veľmi neodlišujú. Povedal, že je to chyba našich oboch národov, rovnako ako Slovincov, tak aj Slovákov. Nuž, určite na tom niečo bude. Rozhodne by sme mali začať viac spolupracovať, vytvárať spoločné projekty, v ktorých by viac vynikli naše národné špecifiká, ktorými by nás svet dokázal lepšie rozlišovať a vnímať.

Poriadok vo veciach „verejných" si však budeme musieť vyriešiť doma po svojom napriek tomu, že sme so Slovinskom údajne „rovnocennými" partnermi v EÚ, čo zrejme ešte veľmi dlho s istotou nebudem môcť potvrdiť.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?