Na ďalšie dobré roky s plnohodnotnými správami!

Autor: Jozef Štefčík | 7.1.2013 o 10:19 | (upravené 7.1.2013 o 10:32) Karma článku: 5,78 | Prečítané:  253x

V krajinách súčasného „moderného" sveta, kde sa celebrity sypú a bulvár leje, sa pomaly a isto stávame bezvýznamnými konzumentmi lacných a nijako neobohacujúcich  „senzácií". Žijeme v tak uponáhľanej dobe, že si ani nestačíme uvedomovať, čo za odpad v podobe správ komerčných televízií niekedy konzumujeme  a akú ireálnu "hodnotu" majú tieto senzácie pre kvalitu nášho života. Myslím si, že zväčša nulovú, prípadne mínusovú. Ak sa napríklad rozídu dve celebrity, médiá z toho urobia bublinu (často skreslenú). Čo však táto informácia poskytne mne ako divákovi? Vôbec nič. Veď tisíce ľudí sa dáva dokopy, potom sa rozchádza a koniec sveta kvôli tomu ešte nenastal (hoci  koniec sveta bol koncom roka 2012 v správach každý deň).

Pri oslavách Nového roka si ľudia zvyknú dávať predsavzatia. Priznám sa, že aj ja, hoci som túto tradíciu pred niekoľkými rokmi uvedomelo prerušil. Na Nový rok 2013 som si však predsavzal, že podľa možnosti obmedzím sledovanie televíznych správ, ktoré ma do istej miery vyčerpávajú, ba čo viac - nič mi nedávajú. To asi väčšine našich ľudí nebude celkom jasné. Povedia si: Ale veď správy prinášajú nové informácie! Otázka však znie, že aké a ako sú prezentované ... Niekedy veľmi povrchne. Nejdú do hĺbky, lebo vo väčšine prípadov sa z nich vo veľkom návale rôznych udalostí dozvedáme len malú časť pravdy, niekedy ani tú nie. Nedávno mi jeden odborný zdroj potvrdil, že nie sme schopní zapamätať si väčšinu správ, ktoré v médiách zachytíme. To môžem potvrdiť aj z vlastnej skúsenosti. Ak sa náhodou stane, že z dôvodu pracovného vyťaženia si nestihnem pozrieť večer správy (internet nie je vždy stopercentný zdroj), hľadám informácie vo svojom okolí – kolegov a známych. Väčšina z nich si spomenie maximálne na jednu- dve významnejšie správičky, niektorí na žiadne. Hovorím si: Buď ma nechcú informovať, alebo tie správy naozaj za nič nestoja. Nadobúdam tým dojem, že existuje len mizivé percento správ, ktoré riešia skutočné problémy do hĺbky a neobmedzujú sa len na atraktivitu témy v podobe nevysvetliteľnej senzácie. Nuž čo, každý z nás miluje ľudské a osobné príbehy a možno práve preto ich cez správy dostávame v takom požehnanom množstve. V emotívnych správach a televíznych programoch cítime spolupatričnosť, chceme pomáhať, avšak len v danom momente. Na druhý deň to nie je už pravda a každý si žije ten svoj život bez záujmu o druhých. Aj to je znakom našej povrchnosti a neschopnosti dotiahnuť veci do konca. Komerčné médiá ovládajú úžasné triky davovej psychózy a vyvolávania emócií. Nič proti tomu, ak sa to divákom páči a ak si tým zvyšujú sledovanosť. Ale: Ak povieme „A“, mali by sme povedať aj „B“. Konkrétne v správe o tragickej udalosti zrútenia sa stavby mosta na Východe Slovenska nám vo väčšej miere boli prezentované životy a rodiny niektorých ľudí, ktorí zahynuli. Odznelo však už menej informácií o chybách, ktoré viedli k zrúteniu mosta. Určite si všetci hovoríme to isté: Česť pamiatke zosnulým, je to hrozná tragédia a pod. Zabúdame však na to, že celá udalosť sa už nedá vrátiť späť. Príbuzným a pozostalým obetí by preto mali pomôcť zodpovední za danú tragédiu. Na druhej strane je však potrebné pravdivo prezentovať skutočný problém nešťastnej udalosti pre verejnosť. Prečo k nej došlo? Kde presne sa stala chyba? Mali by sme jednoducho hľadať pravdu a nie iba senzáciu. Pravdu preto, aby sa podobným tragédiám dalo predchádzať. Je jasné, že ľudské zlyhania a chyby tu boli a budú. Nedajú sa vykoreniť úplne, ale môžeme sa pokúsiť ich aspoň minimalizovať. Som si istý, že takto väčšina ľudí nerozmýšľa. Diváci potrebujú emócie, príbehy a podobenstvá. Sme predsa ľudia a preto budeme naďalej robiť to, čo nemusí byť rozumné, ale dobre to znie. Je to aj v piesni od Richarda Müllera „Po schodoch“, kde v danom klipe vidíme, že človek je od prírody zvedavý a využije každú príležitosť, aby sa dozvedel o ľuďoch vo svojom okolí čo najosobnejšie informácie z ich súkromia. Ľuďom stačí skutočne tak málo, aby ich hlad po plytkých informáciách nasýtil celkom obyčajný bulvár. Dokonca sa hovorí, že bulvár je ako konzumácia sladkostí – čím viac ich požívate, tým viac sa od nich stávate závislými a potrebujete ich viac.

Práve preto si vážim skutočnú investigatívnu žurnalistiku (stále nedocenenú), ktorej profesionálni nadšenci riskujú svoje životy a mnohokrát aj čas na úkor svojich rodín, aby prinášali objektívnu pravdu až do hĺbky. Všetci tí, ktorí pre obrovské pracovné zanietenie idú úplne do hĺbky až na koreň veci, hoci to býva často bolestivé. Na vymenovanie ich záslužných činov by sme potrebovali iste veľmi veľa strán. Treba len dúfať, že takýchto novinárov bude čoraz viac. Pomáhať im môžeme aj my všetci ostatní – „investigatívni“ laici, ktorí prispievame svojimi nahrávkami, fotografiami a iným dôkazným materiálom. No tu opäť musia nevyhnutne zasahovať tí profesionáli, ktorí odstraňujú „burinu“ a overujú pravdivosť správ z ulice, aby sa nenarobili ešte väčšie škody, ako v skutočnosti sú. Je totiž veľmi dôležité oddeľovať fakty od fikcie, čo presne opísal írsky novinár Markham Nolan (storyful.com), ktorý hovorí, že „pravdu dokáže nájsť len človek, nie počítač, pravidlá a algoritmy“. No a my všetci ostatní pasívni prijímatelia rôznych správ sa to budeme musieť chtiac-nechtiac naučiť tiež – filtrovať, oddeľovať podstatné od nepodstatného a držať sa len faktov, aby sme k nim dokázali vracať a používať ich kedykoľvek tak, aby to na oplátku neuškodilo našej psychike a ani nášmu okoliu. Snaha porozumieť čomukoľvek je užitočná vec aj na rozvíjanie rozumového potenciálu, avšak dosť náročná na pamäť, na ktorú sa dnes spoliehame už len cez informačné technológie, ktoré nie sú vždy bezchybné.

A propos, pamäť... Na konci roka niektoré komerčné médiá zvyknú robiť aj celkom dobrú službičku – pomáhajú osviežiť pamäť nám všetkým, ktorí zabúdame. Retrospektívne niekedy poukážu na to, kto, čo a kedy predpovedal. Možno si ešte spomeniete na niektoré minuloročné úžasné vyhlásenia, prognózy, odhady a iné veštecké kúsky rôznych analytikov, odborníkov, ekonómov a iných „–ov“. Ak si tieto vyhlásenia odkladáte, nahrávate, či zapisujete, môžete si ich s odstupom času porovnať s realitou. Pritom zistíte, že miera ich naplnenia je žalostne nízka. To samozrejme nemusí platiť pre niektoré predpovede, na ktoré človek nepotrebuje mimoriadne odborno-analytické znalosti, ale len zdravý sedliacky rozum a základné informácie o tom, ako sa na Slovensku (či vo svete) veci majú. Ich scenár naplnenia sa dá potom celkom ľahko predvídať. Ak už teda hovoríme o Slovensku, môžeme sem napríklad zaradiť (ne)vymenovanie generálneho prokurátora, neúspech štrajku učiteľov, či nevyšetrenie kauzy Gorila.

Z toho mi vyplýva nasledovné: Cibrime si stále pamäť, pri prijímaní správ používajme rozum a citmi sa radšej riaďme pri výbere partnera.

Viva la Vida!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?